Ak sa chystáme fotografovať v interiéri bez použitia bleskového svetla, pri vstupe do priestoru je pre zachovanie atmosféry deja potrebné všimnúť si rozloženie osvetlenia miestnosti, jeho dopad na tváre, kresbu, farebnosť i farbu pleti.
V prípade, že v takýchto priestoroch fotografujeme reportáž, je vhodné používať automatiku, a to preto, lebo pri reportáži a fotografovaní na manuál niekedy niet času venovať sa clone, času či hodnote ISO. V prevažnej väčšine prípadov automatika takéto situácie zvláda. Potom sa môžeme viac sústrediť na kompozíciu a lepšie reagovať na prebiehajúci dej, ako aj uchovanie celkovej atmosféry.
Ak práve fotografujeme rečníka a ten pri prejave aj dosť gestikuluje, je vhodné robiť aspoň krátke sekvencie, lebo sa často stáva, že ak robíme iba jednotlivé zábery, tento typ prejavu často tvorí fotografie aj dosť komické, ktoré inak veľmi dobrého rétora dehonestujú. Pri sekvenciách si potom môžeme vybrať ten záber, ktorým sa aspoň z úcty k tomuto rečníkovi spomínanej dehonestácii vyhneme. Podotýkam, že tento druh rečníka mi je ďaleko sympatickejší ako mŕtvolne odrecitovaný uspávajúci referát!
Chcem zdôrazniť, že fotografovať na automatiku nie je žiadnou hanbou ani pre dobrého profesionálneho fotografa.
K fotografovaniu bez blesku by som sa vyjadril asi takto: starí páni architekti si veľmi všímali svetlo a osvetlenie interiéru. Peknou ukážkou toho je denné, ale aj umelé osvetlenie v kostoloch, ktoré tiež prispieva k chrámovému pocitu úcty k tomuto priestoru (žiaľ, v mnohých kostoloch sa už začali používať aj degenerovane uložené a neprirodzené halogénové reflektory). Na tento účel architekti tiež prispôsobovali rozloženie a tvar okien. Používali dosť umelého bočného osvetlenia, aby nevznikali dosť komické tiene pod nosom, bradou a pod. Už len parapet týchto okien je vo výške, ako by sme postavili prvý a základný reflektor pri fotografovaní portrétu. Po rokoch fotografovania, v ktorom som dosť využíval bleskové svetlo od čias, keď sme si podľa smerného čísla museli vypočítať správnu clonu a čas (bol jednotný – 1/30 sekundy), až po plnoautomatické blesky, som prišiel k názoru, že ak to nie je nevyhnutné, bleskové svetlo je pre mňa NULOVÉ – pre zachovanie atmosféry fotografovaného deja niet lepšieho svetla, akým je svetlo prirodzene dané vo fotografovanom priestore, i keď je v nočných hodinách umelé. Je to paradox – umelé a prirodzené – ale je to tak!
A KEDY MANUÁL? VŽDY, KEĎ JE NA TO ČAS!!!
Blažej Vittek