Vlček Ľuboš

Člen fotoklubu IRIS
e-mail: welwet.photo@gmail.com, tel.: 0905 489 147

Vlček Ľuboš

Vlček Ľuboš

lefantovce

Z Lefantovských dvorov (okolo roku 1975)

Fotografiu som začal spoznávať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ešte ako malý chlapec vďaka môjmu otcovi, ktorý ako amatérsky (rodinný) fotograf mal okrem fotoaparátu aj všetko potrebné na domáce (kúpeľňové) robenie fotiek. Kto tie časy kúpeľňových fotokomôr pamätá, tak vie, o čom je reč. Vyrastal som na čiernobielej klasickej fotografii, čo právom považujem za veľký prínos k pochopeniu samotnej podstaty kresby svetlom. Nechcem tým podceňovať význam digitálnej fotografie, ktorá úplne prirodzene a právom vystupuje do popredia, chcem len povedať, že dnes je práve vďaka nej fotografia tak dostupná, že už dnes je asi toľko fotografov, koľko je v obehu mobilných telefónov … Ani neviem, či táto najmodernejšia technika dokáže jej používateľovi prezradiť tie krásne tajomstvá, ktoré sa vo fotografii ukrývajú.

Dávno sú preč časy, kedy som ešte ako malý chlapec pobehoval počas prázdnin u starých rodičov po dedinských dvoroch a s nadšením som fotografoval husi, sliepky, mačky … a ľudí, ktorý ma často sledovali možno so záujmom, a možno len tak pre pobavenie … ale nevyháňali, nevyhrážali sa a ani sa neschovávali pred mojim fotoaparátom.

Myjava .,. rodný môj kraj ..,.

Myjava .,. rodný môj kraj ..,.

 

“Je to, věřte, někdy smutný pohled. Sejde-li se několik malířů – mluvím z vlastní zkušenosti – nebaví se nikdy o štěcích, o barvách a o šepsování plátna. Hádají se o uméleckém pocitu světa, o té či oné výstavě, jízlivě kritizují nepřítomné kolegy, zkrátka vedou si zrovna tak jako malíři od dob Murgerovy a Nadarovy bohémy. Sejde-li se několik fotografů – a opět mluvím z vlastní zkušenosti – dojde řeč většinou na zázračné vývojky, špatnou kvalitu papírů a charakteristiky objektivů…

To není dobré vysvědčení pro dnešní generaci fotografů. Věrím, že nastupující generace, která se trepve vydává na cestu za moderní fotografií, bude moudřejší. Že si spíše uvědomí nepodstatnost fotografické techniky, která se automatizací stává pomalu samořejmostí a ve vrcholných soutěžích nezbytností, ať už dosaženou jakýmikoli prostředky. Věřím a doufám, že přestanete uctívat zázračné objektivy i zázračné vývojky, zázračné papíry i zázračné elektronické blesky. Nic takového neexistuje a nebude existovat, i když fotografická technika se zjednoduší v několikasvteřinový mechanický proces, když místo fotografie na citlivé vrstvy stŕíbrných solí budeme fotografovat na polovodičové desky nebo cokoli jiného. Tím spíše bude záležet na člověku za fotografickým přístrojem, na jeho mozku, oku, srdci.”

Zdroj: Ludvik Souček, Cesty k moderní fotografii, 1966

Pan Souček veril márne … nastupujúce generácie sa nepoučili, len vypustili z diskusie vývojky a papiere, ktoré nahradili plotre a atramentová tlač … ale vo fotografii stále ešte nie je neskoro. Dobrá fotografia bude dobrou bez ohľadu na to, či bola urobená “krabicou od topánok” alebo top novinkou vo svete fototechniky, ale tú inú fotografiu neurobí dobrou fotografiou ani tá najlepšia fototechnika.

Trnava – možno trochu inak

Krajina


Dokument, alebo … no však take všeličo …

Portréty



Vlček Ľuboš

Vlček Ľuboš

Člen fotoklubu IRIS + admin klubových web stránok