Vlček Ľuboš

V posledných rokoch som akosi pričlenený ku Cameroe Obscure. Ale musím povedať, že fotografiu som nikdy nevnímal radikálne, takže ani to spojenie nie je tak úplne na mieste. Nevymenil som fotoaparát za Cameru Obscuru, len som o ňu obohatil svoju fotovýbavu.
Fotografiu som začal spoznávať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ešte ako malý chlapec vďaka môjmu otcovi, ktorý ako amatérsky (rodinný) fotograf mal okrem fotoaparátu aj všetko potrebné na domáce (kúpeľňové) robenie fotiek. Kto tie časy kúpeľňových fotokomôr pamätá, tak vie, o čom je reč.
Vyrastal som na čiernobielej klasickej fotografii, čo právom považujem za veľký prínos k pochopeniu samotnej podstaty kresby svetlom. Nechcem tým podceňovať význam digitálnej fotografie, ktorá dnes úplne prirodzene a právom vystupuje do popredia, chcem len povedať, že dnes je práve vďaka digitálnej technike fotografia tak dostupná, že je už dnes asi toľko fotografov, koľko je v obehu mobilných telefónov. A mám pocit, že to začína byť až škodlivé. Táto najmodernejšia technika už ani nedokáže jej používateľovi prezradiť tie krásne tajomstvá, ktoré sa vo fotografii ukrývajú.