Čestní členovia fotoklubu IRIS

Motulko Ján

Motulko Ján

Spisovateľ a umelecký fotograf Ján Motulko sa narodil 12. januára 1920 v Malej Lodine v rodine železničného robotníka. Gymnázium navštevoval v Košiciach, po zabratí mesta horthyovským režimom maturoval v roku 1939 v Prešove. Študoval filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, štúdium nemohol dokončiť, pretože ho povolali do pracovnej služby a následne odvelili na východný a neskôr na taliansky front.Po vojne sa stal redaktorom Spolku svätého Vojtecha v Trnave, redigoval viaceré knižné edície, publikácie a časopisy (Plameň). Od roku 1959 až do odchodu na dôchodok v roku 1987 bol redaktorom týždenníka Katolícke noviny. Z Trnavy sa presťahoval do Bratislavy. Za rozsiahlu fotografickú tvorbu získal J. Motulko domáce aj zahraničné ocenenia. Ján Motulko patrí medzi významných autorov slovenskej katolíckej moderny.

Pecha Pavel

Pecha Pavel

Moje intuitívne divadlo

Žijem v dvoch svetoch. Jeden je reálny, druhý ako alternatíva – vytvorená z negatívu necností reálneho sveta. Ten druhý má pre mňa väčšiu cenu. Je mojím zrkadlom či obrazom. Neustála sebakontrola ho mení, stále sa vyvíja. Postupne sa doňho uzatváram. Možno dobrovoľne, možno z nutnosti. Je totiž lepší a dokonalejší, ako reálny. Niet v ňom pragmatizmu, racionality, ani netolerancia či povrchnosť. Netreba v ňom nič vysvetľovať. Napĺňa ho fantázia, absurdné situácie a hra.
Občas ho determinuje reálny svet. Potom sa tam objavuje i násilie a zlo. Slúži mi ako zrkadlo nastavené reálnemu svetu. Odhaľujem ten môj svet pomaly. Nie je možné ho spoznať naraz. A keď niečo objavím, onedlho sa to zmení. Je to vzrušujúce dobrodružstvo. Je to dotyk s transcendentnom.
Objavujem zvláštne situácie, neskutočné obrazy, nečakané vzťahy. Niekedy je to len myšlienka, náhly záblesk, ktorý sa rýchlo stráca, inokedy len pocit. Občas sa to poskladá ako mozaika do obrazu nevysvetliteľného, vnímaného len podvedomím. Občas niečo z toho sprostredkujem, avšak najkrajšie obrazy nosím v hlave.
Tento svet sa stále vyvíja, niečo z neho navždy ostáva, niečo sa stále mení. Ukazuje mi cestu. Moja existencia sa stáva pohybom medzi mojím svetom a tým reálnym. Je to pohyb medzi nebom a zemou. Čoraz častejšie sa ocitám len v tom mojom a akosi intuitívne cítim, že už nepatrím do toho druhého.
Neviem, či sa niekedy vrátim…

Huszár Tibor

foto

Narodil sa 16.6.1952 v Réci pri Bratislave. Absolvoval katedru fotografie pražskej FAMU pod vedením profesora Jána Šmoka. V roku 2007 vydáva knihu, ktorá nechce byť ukončením tvorby, ale jej príznačný názov „Retrospektíva” skôr naznačuje obzretie sa za bohatým dielom v zmysle posunu vpred, inšpirácie do ďalšej tvorby. Tibor Huszár dostal za túto publikáciu a ďalšie dve (Na krídlach večnosti, Letokruhy večnosti) ocenenie Fotograf roka 2007.

Zdroj: e-photo.sk

Pavlovič Roman

foto

V dnešnej dobe sme svedkami nadbytku. Všetkého pribúda geometrickým radom a znásobuje sa v nesmiernom tempe. Fotografia sa stáva nielen mediálnym nástrojom, ale vchádza do našich životov a dokumentuje ho v takej kvantite, že sa problematickým stáva výber a selekcia. V momente, keď si uvedomíme fakt, že všetko s čím sme vo svojom živote prišli do styku, sa nám ukladá hlboko do podvedomia, pochopíme potrebu vedieť si vybrať. Dúfam, že tvorba je východiskom. Tvorca pochopí proces a stáva sa citlivejším, vnímavejším a hlavne trpezlivejším. Dotýka sa. Hľadá… V jednom momente prestane stláčať kŕčovite spúšť a príde na to kedy, kde, ako a či naozaj je prečo.

V našom ateliéri sa spolu s Tiborom snažíme nie len hľadať talenty a formovať osobnosti, ale predovšetkým naučiť ich samostatne myslieť, tvoriť a žiť s obrazom. Študenti, ktorí k nám prichádzajú bez talentových skúšok, častokrát bez fotografickej praxe a vedomostí, odchádzajú okresaní a pripravení pracovať aj ako fotografi v mediálnom svete.

Roman Pavlovič  -  zdroj: fotoatelier.fmk.ucm.sk

Tandlmajerová Letícia

Leticia

Letícia Tandlmajerová, rod. Feiglerová sa narodila v rodine advokáta Dr. Ľudovíta Feiglera a Margity Feiglerovej, rod. Kochovej 26. apríla 1920 v budove Okresného súdu v Hlohovci. Od detstva mala veľa záľub: tenis, korčuľovanie, beh, maľovanie, fotografovanie.
Letícia Tandlmajerová mala vybavenú Maliarsku školu v Drážďanoch, žiaľ, plány stať sa maliarkou, prekazila II. svetová vojna. Hľadala iné riešenia, kdeby využila svoje umelecké schopnosti. Druhou jej veľkou láskou sa stalo fotografovanie. Vyučila sa u známeho hlohovského fotografa Artúra Bindera. Skúsený fotograf ju veľa naučil, zasvätil do tajov fotografovania. Profesionálnej fotografii sa venovala celý život. Mala to šťastie, že jej práca bola zároveň aj jej koníčkom. Neustále študovala, zdokonaľovala sa, experimentovala v technikách fotografovania. Venovala sa čierno-bielej fotografii, sépiovým fotografiám a používala starú techniku , ručne kolorovala fotografie. So svojí mi prácami sa zúčastňovala a prezentovala na mnohých výstavách v celom bývalom Československu.

V októbri v roku 1982 sa uskutočnila výstava v Dome kultúry Ostrov /pri Karlových Varoch/. Celoštátna fotosúťaž “Dětský svět” bola súčasťou Národnej prehliadky filmov pre deti v Ostrově. Po gottwaldovskom festivale to bola druhá najvýznamnejšia súťaž v oblasti detského filmu. Výstava bola programovou súčasťou prehliadky. Bolo prjatých 526 fotografií. Vystavených bolo 38 záberov- fotografií od 24 autorov. Rada fotografovala portréty detí, čisté duše, svoje 3 dcéry, neskôr vnúčatá.
V roku 2004 sa uskutočnila výstava, súborrné dielo Letície Feiglerovej – Tandlmajerovej vo Výstavnej sieni Vlastivedného múzea v Hlohovci.
K životnému jubileu autorky sa uskutočnila v roku 2010 vo Výstavnej sieni Vlastivedného múzea v Hlohovci úspešná autorská výstava fotografií pod názvom “Okamihy života, najlepšie fotografie sú okolo vás a vy ste ich súčasťou”. Sama Letícia hovorí:” Každodenný život mi prináša veľa nových nápadov, inšpirácií, ktoré sa snažím preniesť do mojich prác. Po celý svoj život kráčam za svojim cieľom, nechať pre ďaľšie generácie, čo oko poteší.”